romana radimákova 1.A

Pravek

Je najdlhšia a najstaršia etapa ľudských dejín . Začína sa vznikom prvými nálezmi človeka (okolo 3 miliónov rokov pred Kr., v strednej Európe sa nálezy začali až okolo 1 milióna rokov pred Kr. Vznikom prvých štátov (napr. Egypta, Mezopotámie - okolo 3000 pred Kr.; na Slovensku vznikom Nitrianskeho kniežatstva ,Veľkej Moravy - okolo 800 po Kr.). Pravek je v podstate dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene. Jadrom štúdia praveku, najmä paleolitu, je vznik a vývoj človeka antropogenéza.
Pravek sa delí ma:
Paleolit – staršia doba kamenná – 60 000 – 8 000 r. pred Kr.
Mezolit – stredná doba kamenná – 8 000 – 2 000 r. pred Kr.
Neolit – mladšia doba kamenná – 4 000 – 2 000 r. pred Kr.
Eneolit – neskorá doba kamenná – 2 000 – 1 800 r. pred Kr.
Pravekí ľudia žili v jaskyniach. Celé rody žili spolu. Život ľudí sa výraznejšie zmenil, keď spoznali a získali oheň. Na prežitie potrebovala skupina jaskyňu, oheň, vodu, drevo a zvieratá pre potravu. Živili sa lovom zveri a zberaním divo rastúcich rastlín. Ženy zbierali jedlé korienky a orechy, ryby, ktoré sú základom ich potravy, kým muži prispievali k obžive lovom zvierat.Pravekí ľudia si maľbami a všelijakými sochami zdobili jaskyne. Najkrajšia jakyňa sa volá Altamira v Španielsku. Používali farby z prírody, z ketov, stromov, zeme a takto si skrášľovali príbytky. Väčšinou sa zameriavali na zviratá. Kreslili zvieratá, ktoré lovili. Boli to mamuty, bozóny, divoké kone. Pravekí ľudia nevedeli čo je smrť. Mŕtve telá skrčili a vložili do hrobky. Praľudia ukladali svojim mŕtvym do hrobky dary. Pohreby sa konali dôkladne, preto sa hrobky dlho zachovali.