Archeologické nálezy
Bojnice sú označované za prakolísku obyvateľov Slovenska a patria k jeho najvýznamnejším paleolitickým náleziskám, dosahujúcim európsky rozmer. Na lokalitách, kde žil neandertálsky pračlovek, sa našlo niekoľko tisíc artefaktov, svedčiacich o jeho živote na území dnešného mesta. Bojnice dnes archeológovia považujú za najbohatšie nálezisko slovenských dejín paleolitu. Objavených bolo množstvo štiepaných kamenných nástrojov, fosílne zvieracie kosti i zvyšky ohnísk. Dodnes však neboli (zatiaľ) objavené žiadne kostrové pozostatky neandertálskych praľudí.
Kamenné nástroje si neandertálec zhotovoval štiepaním materiálov, ktoré našiel v prírode Nástroje vznikli odbitím úštepov z jadra, ktoré malo najčastejšie diskovitý tvar. Potom sa tieto úštepy upravili do želaných tvarov. Zastúpené sú najmä driapadlá rozličného typu s rovným, zbiehavým, vyklenutým i priečnym ostrím. Časté sú tiež zúbkovité i vrubovité úštepy a široké upravené úštepy vo funkcii nožov, oškrabovače či nástroje vrtákovitých foriem. Vyskytujú sa aj hrotité nástroje, medzi ktorými vynikajú moustérienske hroty (vo funkcii hrotov oštepov slúžili ako lovecká bodná zbraň). Výskyt jadier a úštepov dokazuje výrobu nástrojov priamo na miestach, ktoré na území Bojníc neandertálci obývali. To potvrdzuje aj nález kostených podložiek či retušérov, ktoré poslúžili, keď si neandertálci štiepaním formovali svoje nástroje.
Zvieracie kosti - podložky a retušéry, používané pri výrobe kamenných nástrojov
Je zaujímavé, že zatiaľ čo kamenné nástroje z náleziska v priekope bojnického zámku sú drobných tvarov, kamenné nástroje z náleziska Prepoštskej jaskyne majú robustnejší, mohutnejší tvar. Súvisí to s klimatickými podmienkami.
Nálezy zvieracích kostí: kotť mamuta, nosorožca, jaskynného leva, jeleňa, prakoňa, zubra, srnca, ako aj ďalších cicavcov a vtákov. Kosti veľkých zvierat naznačujú, že tunajší obyvatelia tvorili už dobre organizovanú loveckú spoločnosť.
Kel mamutieho mláďaťa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára