Archeologické nálezy
V roku 1926 z kopy vybral miestny kamenár K. Koky odliatok lebečnej dutiny a v tom istom roku ju od neho získal externý zberateľ pražského Národného múzea menom J. Petrbok. Ten sa nazdával, že ide nález mamuta. V roku 1949 Emanuel Vlček zistil, že ide o odliatok mozgovej časti lebky neandertálca. Nález bol sprevádzaný jedinečnými paleontologickými nálezmi v kope (výliatok panciera korytnačky, hadia kostra, odliatky lebky koňa, diviaka, nosorožca a dravcov, odtlačky rastlín, vtáčieho peria, lariev hmyzu, šišky a ihličie stromov, uhlíky a zvyšky ohnísk, nástroje mikrolitického typu a pod.).
V roku 1949 v Hrádku našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandertálca, ktorá je však nezvestná.
Pri revíznom výskume v rokoch 1955 – 1960 sa na východnom okraji pôvodného krátera žriedla našli okrem iného odtlačky vretennej a lýtkovej kostí neandertálca, ktoré však nesúvisia s odliatkom lebečnej dutiny, lebo patrili gracilnému nedospelému jedincovi, resp. dieťaťu (kým odliatok je z dospelého jedinca).Odliatok patril skôr žene než mužovi. Jedinec zomrel asi v zrelom veku. Nález sa podobá nálezom La Chapelle-aux-Saints, Gibraltár 1 a La Quina.
Ako píše Thurzo 1998: Kapacita mozgovne je 1 320 cm³, pri pohľade zboku je odliatok nápadne nízky, s ubiehajúcou čelovou časťou, má zaoblené záhlavie s typickým neandertaloidným „drdolom“; na povrchu sú odtlačky mozgových závitov, rýh a žilných splavov, pričom celé úseky sú pokryté zvyškami lebkových kostí (časti šupiny ľavej spánkovej kosti, oboch temenných kostí, čelovej kosti a drobné kostné „nálepy“ aj na iných miestach). Pri tomografickom vyšetrení sa ukázalo, že hoci je kostné tkanivo veľmi mineralizované, odliatok nie je homogénny a najmä pod povrchom kostí sú štrbiny rôznej šírky. Podľa nerovností a dutín sa dá odhadovať, že lebka spočívala na záhlavných častiach a vzhľadom na hladinu žriedla bola naklonená pod uhlom 45o. Tomografické snímky tiež ukázali, že čelová dutina nesiahala nad horný okraj torus supraorbitalis.
Bojnice sú označované za prakolísku obyvateľov Slovenska a patria k jeho najvýznamnejším paleolitickým náleziskám, dosahujúcim európsky rozmer. Na lokalitách, kde žil neandertálsky pračlovek, sa našlo niekoľko tisíc artefaktov, svedčiacich o jeho živote na území dnešného mesta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára