štvrtok 11. októbra 2012

David Komlóši I.A


Slovensko v stredoveku


Rovnako ako v susedných oblastiach, dobu sťahovania národov spravidla nezaraďujeme pod obdobie včasný stredovek, svojím celkovým kultúrnym rázom totiž viac upomína na neskoroantické vzory. Pre Slovensko je podstatné, že najstaršie slovanské pamiatky nám jednoznačne dokazujú prítomnosť Slovanov na našom území už okolo roku 500 po Kr. Slovania teda prišli na územie Slovenska (pravdepodobne dvoma cestami - spoza Karpát cez Oravu a druhá časť z juhu proti prúdom riek) dávno pred príchodom nomádskych Avarov. Toto najstarše obdobie nazývame včasnoslovanské. Roku 567 sa Avari objavujú v Karpatskej kotline a na dlhé roky poznačí naších predpoch spolužitie s nomádmi, resp. ich mocenská dominancia na južnom Slovensku.



Niekedy sa hovorí o tom, že Slováci nemohli v stredoveku existovať, lebo nemali vlastný štát. Druhý extrém je, keď sa miesto o Veľkomoravskej ríši hovorí ako o Veľkoslovenskej ríši. V skutočnosti už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z etník, ktoré obývali územie Uhorska. Ako jednoznačne identifikovateľný názov pre Slovákov je z 13. stor. doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák. Či už obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako \"Slovania\"(vtedy slověne) alebo \"Moravania\" alebo \"moravské ľudy\".

V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako \"Slovania\" (\"slověne\") označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom \"slovenské\" jazykové územie vtedy pokrývalo aj severnú polovicu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a juhovýchodnú Moravu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára