Archeologické
nálezy
Medzi najdôležitejšie
archeologické lokality patrí bezpochyby poloha Hrádok. Exploatáciou travertínu
od r. 1870 sa tu prichádzalo na množstvo archeologických i paleontologických
nálezov, z ktorých časť je v zahraničných múzeách, menšia časť v Národnom múzeu
v Prahe a v Podtatranskom múzeu v Poprade. V roku 1926 tu kamenársky majster K.
Koky objavil a následne J. Petrbok zachránil výliatok mozgovne včasného
neandertálca, ktorý v roku 1949 opísal paleoantropológ E. Vlček. V tom istom
roku tu našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandertálca, ktorá je však
nezvestná. Pri revíznom výskume v r. 1955-1956 sa na tomto nálezisku objavili
ďalšie kosti neandertálcov – ľavá vretenná a lýtková kosť. Patrili nedospelému
jedincovi. Ide o najstaršie antropologické nálezy na území býv. Československa
(staré 120 000 rokov), ktoré zaraďujeme do stredného
paleolitu. Okrem antropologických nálezov do tohto obdobia zaraďujeme
početné kosti ulovených pleistocénnych zvierat a štiepanú kamennú industriu,
zhotovenú z kremeňa a rádiolaritov. Menej výrazné stopy osídlenia zaznamenávame
nav Hrádku z mladého paleolitu, ktoré patria kultúre gravettien (25 000 rokov
pred n. l.).
Ojedinelá čepeľ posledne
zmienenej kultúry sa našla tiež v polohe Za stodolami, kde sa archeologickým
výskumom v rokoch 1987 až 1996 (s prestávkami) doložilo najmä osídlenie z
mladšej doby kamennej – neolitu (4500 pred n. l.). Svedectvo podáva
keramika kultúry s mladšou lineárnou, ďalej želiezovskou a bukovohorskou
keramikou, kamenná štiepaná (pazúriková, obsidiánová, rádiolaritová) a brúsená
industria (sekery, mlaty, kliny), zvieracie kosti domácich i ulovených zvierat,
kostená, parohová industria (šidlá, dláta, rukoväte kamenných nástrojov...),
hlinené prasleny (doklad výroby textílií) a pod. Ide o dedinu najstarších
spišských roľníkov, chovateľov stád a výrobcov hlineného riadu, aké poznáme aj
z iných častí Spiša (Poprad-Matejovce, Stráne pod Tatrami, Smižany a i.).
Vrchol osídlenia
gánovského Hrádku predstavujú pamiatky otomanskej kultúry z počiatku strednej doby
bronzovej. V r. 1956 tu odkryli zvyšok zrubenej studne s nálezmi kultového
charakteru. Spomedzi nálezov zo studne možno spomenúť ľudské kosti, zlatú
špirálku, nádoby a šperky z brezovej kôry, hlinené prenosné piecky a železný
kosák – najstarší železný výrobok na území západnej, strednej a severnej
Európy.
Dominika Poláková I.A
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára