- Szlovákia területén az ember jelenlétére utaló legrégebbi nyomokat a paleolitikum időszakából ismerjük. Ezen időszak még felöleli az utolsó jégkorszak korát is. A nagy állatok vándorlásával jelenhettek meg az első vadászó-gyűjtögető csoportok ezen a területen. A jégtakaró (alpi és skandináv) visszahúzódásával azután hosszabb időre is megtelepedhettek bizonyos helyeken. Ilyenek például a Moraván környéki vadásztelepek. Az archeozoológiai leleteken kívül (pl. Barsbese, Pozsony-állatkert, Vágsellye stb.) jelentősek még a kőeszközgyűjtemények melyek nagy részét azonban nem tervásatáson rétegekben találták, hanem terepbejárás alkalmával, így „csupán” tipológiai alapon lehet őket besorolni. A legkorábbi kőeszközleleteket az Olduvien kultúra korára teszik, míg a mezolitikum időszakára pl. Alsószerdahelyi pattintott kőeszközöket.A leghíresebb leletek közé tartoznak az 1926-ban talált Gánóci koponya öntvény (Gánóc-Hrádok lelőhely), a két vágsellyei neandervölgyi ember koponyatöredékei, ill. ezen időszak művészetéből a Moraváni Vénusz. Sajnos a korszak kutatását a szakemberhiányon kívül a leletek eltűnése is nehezíti. Ilyen esetre példa az 1936-ban előkerült és azóta elveszett, ezért sokat vitatott szepesváraljai csontváz. A volt Csehszlovákia alatt kiemelkedő kutatói voltak a régió korszakának Ladislav Bánesz (főként Kelet-Szlovákia), Juraj Bárta (főként Nyugat-Szlovákia, 1965-ben jelent meg a Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej című monográfiája) és Stanislav Šiška (főként Kelet-Szlovákia és a neolitikum időszaka). Szlovákia első modern átfogó régészeti áttekintését Jan Eisner (Slovensko v pravěku. Bratislava 1933) adta. Ma kifejezetten ezen korszakkal a régészek közül főként Ľubomíra Kaminská (Kelet-Szlovákia) foglalkozik.
štvrtok 25. októbra 2012
Polakovič Beáta I.B
Szlovákia területe a
paleolitikumban és a mezolitikumban:
utorok 23. októbra 2012
Szecesszió - Kék templom (Sárközy Krisztina)
A Kék templom
A Kék templom, vagy más néven Árpád-házi Szent Erzsébet templom Pozsonyban található, és Lechner Ödön legnagyobb munkái közül az egyik. Ez a templom a magyar szecesszió egyik legszebb példánya. A templom Árpád-házi Szent Erzsébetnek van szentelve, de Erzsébet királyné szimbolikus mauzóleumaként építették. Pozsony - Óváros részében található, közel a Comenius Egyetemhez, és a Grössling Gimnáziumhoz. A templom a Bezruč utcában van.
A templom 30,9 m hosszú, 10,90 m széles, hengeres tornya 36,80 m magas. Egyhajós épület. Fő- és oldalbejárata egy-egy rozettával díszített karéjos kapuív. Az
egész külső részén a népies építészet elemei találhatóak meg. Ezzel a
templom a népies-szecesszió egyik legtipikusabb példája. A torony
gazdagon díszített vonalakkal és mozaikokkal. A torony tetején kettős
kereszt van elhelyezve. A templomot a Zsolnay-gyár által készített kék mázas cserepek és mozaikcsík vonalak díszítik.
Maga az épület is kékes színű. A
tetőbordákon kék majolika népies kakasmotívummal jelenik meg. A főkapu felett Szent Erzsébetről készült mozaikképet láthatunk. Belül rögtön két emléktábla, X. Piusz pápáé, és I. Ferenc József császáré fogad minket. A bejárati
ajtó kevésbé díszes, a sekrestyeajtó
díszítése pedig szintén tartalmazza a népies motívumokat. Az örökmécsest is Lechner tervezte. A mennyezet kék boltozata mintázott rózsákkal van díszítve, bejárat feletti részén pedig 12 fehér csillag van. A padokon népies mézeskalács-, tulipán- és madárfejformákat látunk. A
főoltár oltárképét Tury Gyula festette, ezen Szent Erzsébetet ábrázolja. Lechner
hat festményt helyezett el a templomban.
A templom alapkövének letételére 1909-ben került sor. 1910 júnisában felavatták a keresztet. 1911 májusában pedig az esztergomi segédpüspök felavatta a harangokat. A templom 1934-ig gimnáziumi templom volt, de 1934 július 1-jén önálló plébániává avatták.
Készítette: Sárközy Krisztina II.C
nedeľa 14. októbra 2012
Ladislav nagy 2.A - Francúzka revolúcia
Príčinou revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia. Konkrétne príčiny sú (už tradične) sporné, do úvahy prichádza najmä:
- nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v 18. storočí, poháňaného prechodom na liberálne trhové hospodárstvo, populačnou explóziou a rozvojom poľnohospodárstva
- vysoké výdavky kráľovského dvora (Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny (najmä vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1714) za Ľudovíta XIV., sedemročná vojna (1756 – 1763) za Ľudovíta XV. a americká revolúcia (1775 – 1783) za Ľudovíta XVI.)
- absolutizmus (s vrcholom za Ľudovíta XIV. – „kráľ Slnko“)
- sloboda tlače v období pred revolúciou
- rozdelenosť francúzskej spoločnosti na tri stavy, z ktorých dva (duchovenstvo a šľachta) tvorili len 2 % obyvateľstva, ale mali politickú moc a neplatili dane, kým tretí stav (roľníci a mešťania) tvorili 98%, ale politickú moc nemali a dane platili
- nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy vznikli v roku 1302 ako poradné zhromaždenie kráľa, najmä na schvaľovanie daní)
- katastrofálna neúroda v roku 1788 a z toho vyplývajúce povstania chudoby
- stroskotanie francúzskej zámorskej koloniálnej politiky
Hybnou silou revolúcie boli ľudové masy na čele s nedávno vzniknutým bohatým meštianstvom (buržoáziou). Snažili sa odstrániť daňové privilégiá, presadiť slobodné podnikanie, obmedziť absolutistickú moc panovníka a získať politickú moc.V roku 1788 a od marca 1789 (s vrcholom v lete 1789) na vidieku vypukali povstania spôsobené hladom a všeobecným hnevom.
V Paríži v zúfalej situácii oznámil panovník 8. augusta 1788, že na máj 1789 zvolá (po 175 rokoch) zasadnutie generálnych stavov. O týždeň neskôr štát vyhlásil bankrot. Panovník súhlasil so zvolaním generálnych stavov (teda zapojením aj tretieho stavu do rozhodovania) preto, lebo vtedy podobne ako jeho opozícia dúfal, že takto mocenský konflikt dopadne v jeho prospech. Dúfal tiež, že mu schvália dane a pomôžu riešiť finančnú krízu. Toto zasadnutie generálnych stavov sa konalo 5. mája 1789 vo Versailles. Napriek tomu, že tretí stav mal v generálnych stavoch viac hláv ako ostatné dva dohromady, nemohol ani jednu svoju reformu presadiť, lebo sa hlasovalo tradične „podľa stavov“, čiže každý stav mal jeden hlas. Pre svoju nespokojnosť, ale najmä preto, lebo prvé dva stavy odmietli zasadať s tretím stavom, sa tretí stav rozhodol, že bude zasadať samostatne. 17. júna sa poslanci tretieho stavu na oddelenom zasadnutí vyhlásili za Národné zhromaždenie, ktoré ako jediné má právo zastupovať ľud. 20. júna im kráľ dal zamedziť prístup k tradičnej zasadacej miestnosti, preto sa presunuli do Loptovej siene (vo Versailles), kde prisahali že sa nerozídu, kým nesformulujú novú ústavu („prísaha v Loptovej sieni“). Kráľ sa v ten deň aj snažil použiť na rozohnanie násilie, ale liberálni šľachtici mu v tom zabránili. Nato (do 25. júna) sa k Národnému zhromaždeniu pridali aj sympatizanti rovnoprávneho usporiadania parlamentu z ďalších stavov. Keď kráľ videl, že tretí stav nezdolá, 27. júna dokonca vyzval aj ostatné dva stavy, aby sa k Národnému zhromaždeniu pridali, čo aj viacerí poslanci urobili. Touto výzvou kráľ právne prijal existenciu Národného zhromaždenia. 9. júla sa Národné zhromaždenie premenovalo na Ústavodarné národné zhromaždenie. Zhromaždenie žiadalo – márne – odstrániť absolutizmus, daňovú reformu, požadovali reformu súdnictva, zabezpečenie demokratických slobôd. Ten istý deň, ako kráľ nariadil zvyšným stavom pripojiť sa k Národnému zhromaždeniu (27. júna), rozhodol sa povolať do Versailles a Paríža 20 000 vojakov s cieľom rozpustiť Ústavodarné národné zhromaždenie.
Paralelne situáciu ešte zhoršovali mnohé fámy, nezriedka živené intrigami rôznych zákulisných skupín (napríklad skupina okolo kráľovho brata). Typickou fámou medzi ľudom bol aj názor o kombinácii akéhosi šľachtického sprisahania (pretože šľachta chcela hlasovanie podľa stavov a podobne) s hospodárskou krízou – podľa ľudu šľachta zhabala obilie, aby zničila tretí stav. 8. júla Ústavodarné nár. zhr. poslalo kráľovi list, aby odvolal vojsko. Kráľ 11. júla náhle odvolal o. i. všeobecne obľúbeného ministra financií Neckera a na jeho miesto menoval známeho protirevolucionára baróna de Breteuil a nového ministra vojny. Zhromaždenie vyslovilo poľutovanie nad odvolaním Neckera a ostatných ministrov. 12. júla sa o odvolaní Neckera dozvedeli v Paríži. Senzáli na protest zatvorili burzu, ďalej zatvorili divadlá, improvizovali sa schôdzky a manifestácie, manifestanti sa vrhli na Royal-Allemand princa Lambeského v záhrade Tuileries. Po tejto správe ľud začal vykrádať zbrojárenské obchody a začal sa ozbrojovať. 13. júla sa po Paríži potulovali hlúčiky občanov, hľadali zbrane a vyhrážali sa, že vyplienia šľachtické domy. Bohatí mešťania prevzali vedenie udalostí, utvorili na parížskej radnici stály výbor (konšeli, niekoľko mestských radcov, voličov a obchodný dozorca), a tým ovládli Paríž. V ten istý deň sa rozhodlo, že každá štvrť vyšle 800 mužov do občianskej milície
.
piatok 12. októbra 2012
Filip Jócsik 1.A
Archeologické nálezy
V roku 1926 z kopy vybral miestny kamenár K. Koky odliatok lebečnej dutiny a v tom istom roku ju od neho získal externý zberateľ pražského Národného múzea menom J. Petrbok. Ten sa nazdával, že ide nález mamuta. V roku 1949 Emanuel Vlček zistil, že ide o odliatok mozgovej časti lebky neandertálca. Nález bol sprevádzaný jedinečnými paleontologickými nálezmi v kope (výliatok panciera korytnačky, hadia kostra, odliatky lebky koňa, diviaka, nosorožca a dravcov, odtlačky rastlín, vtáčieho peria, lariev hmyzu, šišky a ihličie stromov, uhlíky a zvyšky ohnísk, nástroje mikrolitického typu a pod.).
V roku 1949 v Hrádku našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandertálca, ktorá je však nezvestná.
Pri revíznom výskume v rokoch 1955 – 1960 sa na východnom okraji pôvodného krátera žriedla našli okrem iného odtlačky vretennej a lýtkovej kostí neandertálca, ktoré však nesúvisia s odliatkom lebečnej dutiny, lebo patrili gracilnému nedospelému jedincovi, resp. dieťaťu (kým odliatok je z dospelého jedinca).Odliatok patril skôr žene než mužovi. Jedinec zomrel asi v zrelom veku. Nález sa podobá nálezom La Chapelle-aux-Saints, Gibraltár 1 a La Quina.
Ako píše Thurzo 1998: Kapacita mozgovne je 1 320 cm³, pri pohľade zboku je odliatok nápadne nízky, s ubiehajúcou čelovou časťou, má zaoblené záhlavie s typickým neandertaloidným „drdolom“; na povrchu sú odtlačky mozgových závitov, rýh a žilných splavov, pričom celé úseky sú pokryté zvyškami lebkových kostí (časti šupiny ľavej spánkovej kosti, oboch temenných kostí, čelovej kosti a drobné kostné „nálepy“ aj na iných miestach). Pri tomografickom vyšetrení sa ukázalo, že hoci je kostné tkanivo veľmi mineralizované, odliatok nie je homogénny a najmä pod povrchom kostí sú štrbiny rôznej šírky. Podľa nerovností a dutín sa dá odhadovať, že lebka spočívala na záhlavných častiach a vzhľadom na hladinu žriedla bola naklonená pod uhlom 45o. Tomografické snímky tiež ukázali, že čelová dutina nesiahala nad horný okraj torus supraorbitalis.
Bojnice sú označované za prakolísku obyvateľov Slovenska a patria k jeho najvýznamnejším paleolitickým náleziskám, dosahujúcim európsky rozmer. Na lokalitách, kde žil neandertálsky pračlovek, sa našlo niekoľko tisíc artefaktov, svedčiacich o jeho živote na území dnešného mesta.
štvrtok 11. októbra 2012
David Komlóši I.A
Slovensko v stredoveku
Rovnako ako v susedných oblastiach, dobu sťahovania národov spravidla nezaraďujeme pod obdobie včasný stredovek, svojím celkovým kultúrnym rázom totiž viac upomína na neskoroantické vzory. Pre Slovensko je podstatné, že najstaršie slovanské pamiatky nám jednoznačne dokazujú prítomnosť Slovanov na našom území už okolo roku 500 po Kr. Slovania teda prišli na územie Slovenska (pravdepodobne dvoma cestami - spoza Karpát cez Oravu a druhá časť z juhu proti prúdom riek) dávno pred príchodom nomádskych Avarov. Toto najstarše obdobie nazývame včasnoslovanské. Roku 567 sa Avari objavujú v Karpatskej kotline a na dlhé roky poznačí naších predpoch spolužitie s nomádmi, resp. ich mocenská dominancia na južnom Slovensku.
Niekedy sa hovorí o tom, že Slováci nemohli v stredoveku existovať, lebo nemali vlastný štát. Druhý extrém je, keď sa miesto o Veľkomoravskej ríši hovorí ako o Veľkoslovenskej ríši. V skutočnosti už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z etník, ktoré obývali územie Uhorska. Ako jednoznačne identifikovateľný názov pre Slovákov je z 13. stor. doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák. Či už obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako \"Slovania\"(vtedy slověne) alebo \"Moravania\" alebo \"moravské ľudy\".
V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako \"Slovania\" (\"slověne\") označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom \"slovenské\" jazykové územie vtedy pokrývalo aj severnú polovicu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a juhovýchodnú Moravu.
Miloš Hegeduš I.A
Pravek na Slovensku
Z Poľska prenikla do Popradskej kotliny kultúra ŚWIDERIEN,
jej staršia a stredná fáza sa zachytili na lokalite Veľký Slavkov. Mezolit (8
200 - 6 000 p.n.l.)
Na východe Slovenska (lokality Barca I, Dolná Streda) predstavuje mezolit potiská skupina kultúry TARDENOISIEN s tvarmi príbuznými obsidiánovej industrii duny Ciumeşti v Rumunsku. Na západnom Slovensko je to mladšia seredská skupina kultúry SAUVETERRIEN súdobej z azilienom. Industria geometrických tvarov dosahuje maximálnu mikrolitičnosť. Sídlisko bolo skúmané na pieskových dunách zvaných Mačianske vŕšky asi4 km od Serede.
Na východe Slovenska (lokality Barca I, Dolná Streda) predstavuje mezolit potiská skupina kultúry TARDENOISIEN s tvarmi príbuznými obsidiánovej industrii duny Ciumeşti v Rumunsku. Na západnom Slovensko je to mladšia seredská skupina kultúry SAUVETERRIEN súdobej z azilienom. Industria geometrických tvarov dosahuje maximálnu mikrolitičnosť. Sídlisko bolo skúmané na pieskových dunách zvaných Mačianske vŕšky asi
Neolit - mladšia doba kamenná (6 000 – 5 000)
V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii. Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo). Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať.
V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii. Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo). Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať.
pondelok 8. októbra 2012
D.Poláková I.A
Archeologické
nálezy
Medzi najdôležitejšie
archeologické lokality patrí bezpochyby poloha Hrádok. Exploatáciou travertínu
od r. 1870 sa tu prichádzalo na množstvo archeologických i paleontologických
nálezov, z ktorých časť je v zahraničných múzeách, menšia časť v Národnom múzeu
v Prahe a v Podtatranskom múzeu v Poprade. V roku 1926 tu kamenársky majster K.
Koky objavil a následne J. Petrbok zachránil výliatok mozgovne včasného
neandertálca, ktorý v roku 1949 opísal paleoantropológ E. Vlček. V tom istom
roku tu našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandertálca, ktorá je však
nezvestná. Pri revíznom výskume v r. 1955-1956 sa na tomto nálezisku objavili
ďalšie kosti neandertálcov – ľavá vretenná a lýtková kosť. Patrili nedospelému
jedincovi. Ide o najstaršie antropologické nálezy na území býv. Československa
(staré 120 000 rokov), ktoré zaraďujeme do stredného
paleolitu. Okrem antropologických nálezov do tohto obdobia zaraďujeme
početné kosti ulovených pleistocénnych zvierat a štiepanú kamennú industriu,
zhotovenú z kremeňa a rádiolaritov. Menej výrazné stopy osídlenia zaznamenávame
nav Hrádku z mladého paleolitu, ktoré patria kultúre gravettien (25 000 rokov
pred n. l.).
Ojedinelá čepeľ posledne
zmienenej kultúry sa našla tiež v polohe Za stodolami, kde sa archeologickým
výskumom v rokoch 1987 až 1996 (s prestávkami) doložilo najmä osídlenie z
mladšej doby kamennej – neolitu (4500 pred n. l.). Svedectvo podáva
keramika kultúry s mladšou lineárnou, ďalej želiezovskou a bukovohorskou
keramikou, kamenná štiepaná (pazúriková, obsidiánová, rádiolaritová) a brúsená
industria (sekery, mlaty, kliny), zvieracie kosti domácich i ulovených zvierat,
kostená, parohová industria (šidlá, dláta, rukoväte kamenných nástrojov...),
hlinené prasleny (doklad výroby textílií) a pod. Ide o dedinu najstarších
spišských roľníkov, chovateľov stád a výrobcov hlineného riadu, aké poznáme aj
z iných častí Spiša (Poprad-Matejovce, Stráne pod Tatrami, Smižany a i.).
Vrchol osídlenia
gánovského Hrádku predstavujú pamiatky otomanskej kultúry z počiatku strednej doby
bronzovej. V r. 1956 tu odkryli zvyšok zrubenej studne s nálezmi kultového
charakteru. Spomedzi nálezov zo studne možno spomenúť ľudské kosti, zlatú
špirálku, nádoby a šperky z brezovej kôry, hlinené prenosné piecky a železný
kosák – najstarší železný výrobok na území západnej, strednej a severnej
Európy.
Dominika Poláková I.A
sobota 6. októbra 2012
romana radimákova 1.A
Pravek
Je najdlhšia a najstaršia etapa ľudských dejín . Začína sa vznikom prvými nálezmi človeka (okolo 3 miliónov rokov pred Kr., v strednej Európe sa nálezy začali až okolo 1 milióna rokov pred Kr. Vznikom prvých štátov (napr. Egypta, Mezopotámie - okolo 3000 pred Kr.; na Slovensku vznikom Nitrianskeho kniežatstva ,Veľkej Moravy - okolo 800 po Kr.). Pravek je v podstate dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene. Jadrom štúdia praveku, najmä paleolitu, je vznik a vývoj človeka antropogenéza. Pravek sa delí ma:
Paleolit – staršia doba kamenná – 60 000 – 8 000 r. pred Kr.
Mezolit – stredná doba kamenná – 8 000 – 2 000 r. pred Kr.
Neolit – mladšia doba kamenná – 4 000 – 2 000 r. pred Kr.
Eneolit – neskorá doba kamenná – 2 000 – 1 800 r. pred Kr.
Spolok Tatrín (Veronika Moravcsíková 2.A)
Spolok Tatrín
 |
ĽUDOVÍT ŠTÚR |
Vydali Pozvanie, v ktorom vyzvali všetkých národovcov pridať sa k Tatrínu:
Kto len čo-to cíti ako Slovák, musí uznať; že je zvrchovaný čas, aby sa pre
slovenský národ a život niečo po slovensky začalo.
 |
ČLENOVIA SPOLKU TATRÍN |
(1844 – 1848) bol jeden z najznámejších slovenských spolkov. Cieľom spolku bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tým prispel významne ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka.
Tatrín bol už od vzniku koncipovaný ako súkromný spolok, členmi mohli byť jednotlivci bez ohľadu na kofesionálnu a stavovskú príslušnosť. Hoci podstatnú časť členstva tvorila evanjelická inteligenica, zväčša absolventi bratislavského lýcea, stanovy boli príbuzné Slovenskému učenému tovarišstvu: povinnosťou členov bolo rozvíjať spolkovú činnosť finančnými príspevkami a písaním slovenských kníh.
Predstavenstvo tvoril výbor zložený z predsedu, účtovníka,
štyroch členov, členstvo sa skladalo z dobrovoľných podporovateľov a
"stálcov" - stálych členov, ktorí sa zaviazali platiť ročne aspoň päť
zlatých.
Tatrín bez dosiahnutia
úradného schválenia v revolučných rokoch zanikol, posledným činom bolo vydanie
tlačou 5000 exemplárov Žiadostí slovenského národa z Liptovského Sv. Mikuláša.
Ale počas svojej existencie splnil historickú úlohu v zjednocovacom procese
slovenskej inteligencie a na náš "záhorácky" podiel v ňom môžeme byť
oprávnene hrdí.
štvrtok 4. októbra 2012
A. Ácsová I.A (Archeologické nálezy)
Archeologické nálezy
Bojnice sú označované za prakolísku obyvateľov Slovenska a patria k jeho najvýznamnejším paleolitickým náleziskám, dosahujúcim európsky rozmer. Na lokalitách, kde žil neandertálsky pračlovek, sa našlo niekoľko tisíc artefaktov, svedčiacich o jeho živote na území dnešného mesta. Bojnice dnes archeológovia považujú za najbohatšie nálezisko slovenských dejín paleolitu. Objavených bolo množstvo štiepaných kamenných nástrojov, fosílne zvieracie kosti i zvyšky ohnísk. Dodnes však neboli (zatiaľ) objavené žiadne kostrové pozostatky neandertálskych praľudí.
Kamenné nástroje si neandertálec zhotovoval štiepaním materiálov, ktoré našiel v prírode Nástroje vznikli odbitím úštepov z jadra, ktoré malo najčastejšie diskovitý tvar. Potom sa tieto úštepy upravili do želaných tvarov. Zastúpené sú najmä driapadlá rozličného typu s rovným, zbiehavým, vyklenutým i priečnym ostrím. Časté sú tiež zúbkovité i vrubovité úštepy a široké upravené úštepy vo funkcii nožov, oškrabovače či nástroje vrtákovitých foriem. Vyskytujú sa aj hrotité nástroje, medzi ktorými vynikajú moustérienske hroty (vo funkcii hrotov oštepov slúžili ako lovecká bodná zbraň). Výskyt jadier a úštepov dokazuje výrobu nástrojov priamo na miestach, ktoré na území Bojníc neandertálci obývali. To potvrdzuje aj nález kostených podložiek či retušérov, ktoré poslúžili, keď si neandertálci štiepaním formovali svoje nástroje.
Zvieracie kosti - podložky a retušéry, používané pri výrobe kamenných nástrojov
Je zaujímavé, že zatiaľ čo kamenné nástroje z náleziska v priekope bojnického zámku sú drobných tvarov, kamenné nástroje z náleziska Prepoštskej jaskyne majú robustnejší, mohutnejší tvar. Súvisí to s klimatickými podmienkami.
Nálezy zvieracích kostí: kotť mamuta, nosorožca, jaskynného leva, jeleňa, prakoňa, zubra, srnca, ako aj ďalších cicavcov a vtákov. Kosti veľkých zvierat naznačujú, že tunajší obyvatelia tvorili už dobre organizovanú loveckú spoločnosť.
Kel mamutieho mláďaťa
streda 3. októbra 2012
II.B Nikolas Križan - Knezič Károly, Nagysándor József, Damjanich János
Aradi vértanúk
Knezič Károly, Nagysándor József, Damjanich János bemutatása
Az aradi vértanúk azok a magyar honvédtisztek voltak, akiket a szabadságharc bukása után az 1848-49es szabadságharcban való részvételük miatt Aradon végeztek ki. Aradon 16 honvédtisztet végeztek ki, de elsősorban az 1849. október 6. -án kivégzett 13 honvédtisztet nevezi így. Innen származik "a tizenhárom aradi vértanú" elnevezés.
Knezič Károly
- honvéd vezérőrnagy
- Az 1848. március 15-ei forradalom után felajánlotta szolgálatát a magyar seregnek
- Részt vett a szlovák nemzeti mozgalom elfojtásában, a szerbek elleni hadjáratban, Várkony alatt találkozott Damjanich Jánossal
- Kossuth Lajos kinevezte a felső-tiszai hadtest parancsnokává, majd a Honvédelmi Minisztériumban tevékenykedett.
- Kossuth Erdély kormányzójának akarta de a hadi helyzet romlásával egy rögtönzött hadtest élére állították
- Világosnál tette le a fegyvert, kötél általi halálra ítélték, 8. ként végezték ki
- Csontjai 1932-ben, az aradi árvíz idején kerültek elő. Jelenleg az emlékoszlop kriptájában nyugszik.
Nagysándor József
- Honvéd tábornok
- Tanulmányait a Királyi Katholikus Egyetemi Főgimnáziumban végezte
- Katonai szolgálatát a császári hadseregben kezdte
- 1823 - 5. majd a 2. huszárezredben szolgált
- 1844 - nyugállományba vonul
- 1848 - magyar hadseregben szolgál, őrnagy - Torontál vármegyében megakadályozza az osztrákok erőfeszítéseit, ezért alezredessé, majd ezredessé léptetik elő
- Lovasddandár parancsnoka lett
- Damjanich Duna–Tisza közti harmadik hadtestével együtt részt vett a szolnoki, tápióbicskei, isaszegi és váci csatákban, ekkor tábornokká léptették elő.
- 1849 aug. 2-án a 6 szoros túlerővel szemben alulmaradtak
- Aradon kötél általi halált halt 9. ként
Damjanich János
- Honvéd vezérőrnagy
- Egyik legkiválóbb magyar tábornok volt, számos szép győzelem fűzhető a nevéhez, sokszor reménytelen helyzetekből is fordított, bár néha betegeskedett
- vagyontalan családból származott, a temesvári katonai iskolán végzett
- 1820 - hadapród, 1848 - 61. gyalogezred főszázadosa
- Egy konfliktus végett Itáliába vezénylik de visszakéri magát Magyarországra, őrnagyi rangot kap
- Részt vesz a "fehértollas" honvédászlóalj felállításában és kiképzésében.
- Kiváló parancsnok volt, katonái rajongva szerették, zászlóalja – a „fehértollasok” – a szabadságharc egyik leghősiesebb egysége lett.
- Kötél általi halálra ítélték utolsó előtti ként, legendásak utolsó szavai:
„Azt gondoltam én leszek az utolsó, mert a csatában mindig az első voltam. Szegény Emíliám! Éljen a haza!”
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)