I.Hamranová (Bernolák A.)

Národné obrodenie  - Anton Bernolák

Od 80 rokov 18 storočia do konca 19 storočia v slovenských dejinách prebieha obdobie Slovenského národného obrodenia. Pod pojmom národné obrodenie sa rozumie utváranie a dotváranie sa novodobého , moderného národa zo spoločenstva ľudí , ktorí žijú a pracujú na určitom území a uvedomujú si, že patria k sebe , lebo majú niektorí spoločné psychické črty , hovoria rovnakým jazykom a majú približne rovnakú kultúru.

Anton Bernolák 
jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, ústredná postava Slovenského učeného tovarišstva, prvého celoslovenského kultúrneho národného spolku
Narodil sa :  03.10.1762 Slanica (zaniknutá obec v okrese Námestovo)
Zomrel      :  15.01.1813 Nové Zámky

Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny, známej ako Brnulovci, Brnolákovci. Na ideové formovanie jeho osobnosti pôsobili najmä osvietenecké prúdy viedenského centra, kde sa stal oddaným stúpencom jozefínskych osvieteneckých reforiem a snažení. 

Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny (1787) a jeho myšlienky šírili Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay  . Jeho historický prínos a priekopníctvo je v tom, že vedome nadväzoval na súčasné ekonomicko-spoločenské vývinové tendencie a slúžil začínajúcemu sa procesu formovania novodobého slovenského národa. Bernolákom kodifikovaná spisovná slovenčina, tzv. bernolákovčina, aj keď sa nepresadila ako celonárodný spisovný jazyk, vychádzala zo živej reči, z úzusu vzdelancov - západoslovenčiny, pričom ju tvorivo rozvíjal a dopĺňal. K spracovaniu otázok slovenského pravopisu pristupoval s pomerne širokým rozhľadom po domácej (slovenskej i českej) a sčasti aj európskej jazykovednej problematike a viac ráz sa odvolával aj na stav v staročeských pamiatkach a v slovenských nárečiach. Na pravopis sa pozeral ako na grafické zachytenie hovorenej reči. V metodickom postupe sa odzrkadľuje dobový racionalistický prístup k riešeniu problémov. Kriticky odhaľoval a smelo zamietal viaceré pravopisné omyly starších gramatikov a usiloval sa nájsť nový, jasnejší a správnejší spôsob písania. Dominantnou zásadou bolo, aby sa pravidlá písania a tlače vyvodzovali z výslovnosti, preto sa usiloval očistiť slovenský jazyk od českých výrazov. Skúmal funkčnosť a potrebnosť jednotlivých grafém v pravopise. Do slovenského pravopisu vniesol premyslenú systémovosť a účelnosť. Hláskový systém budoval na západoslovenskom vokalizme. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

Pôsobil

17. 8. 1787 vysvätený za kňaza, Trnava 

1787 - 1791 kaplán, Čeklíz (Bernolákovo) 

1791 - 1797 kancelár a tajomník arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave, archivár, cenzor kníh a prísažný notár ústrednej cirkevnej stolice 

1797 farár, zároveň dekan novozámockého okresu a správca hlavnej mestskej školy, Nové Zámky