nedeľa 11. novembra 2012

Veronika Moravcsíková 2.A secesia

Kostol svätého Ladislava (Hurbanovo)
Kostol svätého Ladislava je sakrálna stavba nachádzajúca sa v meste Hurbanovo v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Stavba postavená v rokoch 1912 - 1913 je príkladom secesnej architektúry na Slovensku.
Dielo architekta Istvána Medgyaszaya, ktorý sa stal slávnym predovšetkým vďaka smelému používaniu vtedajšieho nového materiálu na území Uhorska, železobetónu. Pri tejto stavbe ale železobetón nehrá až takú závažnú úlohu, ako pri skorších. Tento kostol môže predstavovať v Medgyaszayovom diele začiatok novej etapy. So zvýšeným záujmom sa obracia k možnostiam využitia dreva v staviteľstve
Dnešný kostol sv. Ladislava stojí na mieste starého barokového kostola, ktorý pochádzal z roku 1718 a po zemetrasení v roku 1763 bol reštaurovaný. Starý kostol v roku 1911 vyhorel v dôsledku veľkého požiaru, ktorý zničil aj množstvo iných stavieb. Zhorela aj budova fary, novú postavili súčasne s kostolom na základe Medgyaszayovho návrhu. Vykonávací projekt vypracoval Boldoghy Gyula s kolegom..

Pôdorys kostola

Nový kostol je secesná stavba, inšpirovaná v jadre sedmohradskou gotickou architektúrou. Pôdorys kostola tvorí oktogón so štyrmi ramenami v podobe kríža, z ktorých jedno je predĺžené (tým je určená pozdĺžna os a hlavný vchod do kostola), a polygonálna sakristia medzi ramenami kríža zo severozápadnej strany.

Interiér kostola

Vnútorný priestor je zaklenutý drevenou kupolou. Tmavý farebný tón kupoly je v kontraste s bielymi plochami obvodových múrov, z ktorých sa ramená kríža otvárajú mierne stlačeným tudorovským oblúkom. Drevená klenba bočných priestorov sleduje tvar tohto oblúka. Chóry od centrálneho priestoru oddeľuje drevené vyrezávané zábradlie s ľudovými motívmi. Tie isté motívy zdobia aj kazateľnicu (pôvodná bola zničená, nedávno ju nahradili kópiou). Chóry a drevený trámový strop bočných priestorov spočívajú na štíhlych drevených pilieroch s volútovými hlavicami, ktorých výzdobu inšpirovalo ľudové, predovšetkým transylvánske umenie.





Secesia na Slovensku - Ladislav Nagy 2.A

Secesia na SlovenskuSecesia sa na Slovensko dostala ku koncu 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Devätnáste storočie je obdobím obrovských zmien v architektúre, hľadania nových ciest a neobracať sa k stereotypu minulosti.
Secesia prichádzala na Slovensko aj z Viedne. Na dunajskom nábreží v Bratislave stojí budova Filozofickej fakulty UK, ale pôvodne ju postavili ako vojenské veliteľstvo. Pripomínajú to helmice na atike. Budovu navrhol Josef Rittner. Dôstojná budova je zvonku neveľmi nápaditým ohlasom prác Otta Wagnera. Pôsobivá je však hlavná sála, ktorá dostala meno Moyzesova a v súčasnosti sa využíva na koncerty.
Modrý kostolíkModrý kostolík, pravým menom Kostol svätej Alžbety, je nesmierne pôsobivým prejavom slovenskej secesie. Bol postavený v rokoch 1909 až 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. 
Charakteristický je svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou. V dekorácii povrchov sa uplatňuje vrstvenie farebne odlíšených omietok a členenie do polí mäkko rámovaných pásmi. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety ako aj na hlavnom oltárnom obraze dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže. Edmund Lechner v duchu svojho osobitého prejavu koncipoval stavby kostola ako jednoloďový mäkko formovaný útvar, g 
Tri najkrajšie stavby slovenskej secesie
Thermia Palace
Tri najkrajšie stavby slovenskej secesie

Tento najkrajší hotel v kúpeľnom meste Piešťany bol dokončený v roku 1912. Dala ho postaviť firma Alexander Winter a synovia na mieste asanovanej krčmy „U bosého“ na Kúpeľnom ostrove. So stavbou sa začalo na jeseň roku 1910 pod vedením staviteľa Grüna zo Žiliny. Išlo vtedy o najmodernejší hotelový a liečebný komplex v strednej Európe. Stavbu realizovala firma Grünvald. 

Slávnostné otvorenie sa konalo 1. mája 1912. Prvým riaditeľom sa stal Fritz Bennewitz. Vo februári 1917 sa v tomto hoteli stretli traja cisári. Wilhelm II. von Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. a bulharský cár Ferdinand I. tu rokovali o ďalšom vedení vojny. Obraz Alfonza Muchu, ktorý bol maľovaný na mieru do priestoru nad dvere vo veľkej jedálni hotela Thermia Palace, bol prvý raz slávnostne odhalený 15. mája 1932.

Modrý kostolík ( kostol sv. Alžbety ) Ivana Hamranová 2.A



Modrý kostolík



Jednoloďový secesný Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík) bol postavená v rokoch 1909 – 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Je charakteristický predovšetkým svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou.
Pôvodne nebol kostol stavaný ako samostatný objekt. Tvoril súčasť vedľajšieho katolíckeho gymnázia a mal slúžiť ako kaplnka pre študentov. Zasvätili ho uhorskej svätici z kráľovského rodu Arpádovcov – Alžbete. Kostolík mal byť akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa II.
Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský architektonický štýl. Pôdorys kostola sa pridržiava tradičných slohov. Nová je však úprava omietky, ktorá výrazne pripomína orientálnu ornamentiku. Pre secesiu bola zdrojom príroda a návrat k remeselnej výrobe. Preto na kostolíku nájdeme opakujúce sa prírodné motívy listov a kvetov. Zároveň modrá farba bola v secesii symbolom nadpozemského a biela nádeje.
Hlavným prvkom čelnej fasády kostola ako aj na hlavnom oltári je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v náručí ruže. Mozaika sa pridržiava legendy o sv. Alžbete. Dary, ktoré dala chudobným, v okamihu ich ohrozenia sa zmenili na kvety ruží.
Zaujímavou je aj veža kostola so zvonicou v tvare valca. Interiér sa farebnosťou a štýlom pridržiava exteriéru. Prevažuje modrá farba doplnená bielou a takisto nechýbajú prírodné motívy – kvetiny, listy.
Súčasťou areálu gymnázia a sakrálnej stavby je aj obytná budova neskoršej fary. Možno ich spolu vnímať ako jednotné umelecké dielo.

Dokument pre základný kameň zostavil profesor gymnázia Jozef Volker. Na preparovanej koži je v strede obraz sv. Alžbety, vpravo je plán nového kostola, vľavo obraz gymnaziálnej budovy (gymnázium Grosslingova) a v pozadí  silueta korunovačného dómu sv. Martina v Bratislave. Nad týmto obrazom nájdeme ornament so slovami: „Zlož si svoj klobúk, smrteľník, lebo miesto na ktorom stojíš je sväté.“ V kostolíku nájdeme ešte dva erby a to erb mesta Bratislavy a uhorský erb. Úvodné slová dokumentu znejú: „Som kostol pomenovaný po sv. Alžbete z rodu Arpádovcov. Postaviť ma dalo uhorské kráľovské Ministerstvo kultu a školstva, vďaka obetavosti obyvateľov slobodného kráľovského mesta Bratislavy, v susedstve novopostaveného kráľovského katolíckeho gymnázia





 Farnosť Bratislava - sv. Alžbety vznikla 1.júla 1934 a prvým farárom bol Dr. Karol Martini.
Hlavným chrámom farnosti je farský kostol. V našej farnosti je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej (Durínskej), ktorá je našou patrónkou a orodovníčkou pred Bohom.

 



sobota 10. novembra 2012

Kaštieľ Alexandrov dvor v Bábe - A.Horváthová 2.A (Secesia)




 Kaštieľ Alexandrov dvor v Bábe
Histórie obce Báb
Leží na Nitrianskej pahorkatine, 19 km od Nitry. V katastri obce boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud menoval červení mnísi. Podľa ústneho podania oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe. Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia vystavili kláštor, pretože prvá písomná zmienka o Bábe je z roku 1156 v listine, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. Obyvateľstvo bolo slovenské.

Secésny kaštieľ
Kaštieľ bol postevený začiatkom 20. storočia.Kaštieľ bol dlho v rukách tabakového priemyslu, zariadený pôvodným nábytkom. V poslednom období prešiel kaštieľ do súkromných rúk. Predmetný objekt kaštieľa je secesná budova postavená začiatkom 20. storočia a umiestnená v strede parku. Je dvojpodlažná, so stredným vyvýšením a bočnými nižšími rizalitmi. Okolo objektu sa rozprestiera rozsiahly park tvoriaci súvislú krajinnú štruktúru v nadväznosti na priľahlú obec Báb. Založený bol vo voľnokrajinárskom štýle v 2. polovici 19. storočia. Vyniká skladbou drevín a kompozičným usporiadaním. Cenné sú najmä partie v okolí kaštieľa, kde boli uplatnené pravidelné kompozície. Drobná architektúra je realizovaná vo východoázijskom štýle. Park voľne prechádza do lesného porastu.

Malý kaštieľ
Druhým objektom rekonštrukcie je budova priliehajúca k parku nazývaná tiež ako Malý kaštieľ. Táto sa však nachádza mimo plochy chráneného areálu a prístupová cesta k nemu vedie tak isto mimo plochy chráneného areálu. Budova je v dezolátnom stave, niekoľko rokov sa vôbec nepoužíva a nik sa o ňu nezaujíma a neudržuje ju. Okrem tejto budovy sa v areáli parku nachádzajú drobné parkové stavby ako rôzne cesty a cestičky, mostíky, zábradlia, lavičky a náhrobné kamene.
  
Park
Bábsky park bol vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku (CHPP) „Bábsky park“ 6.10.1982.




                                      

Mauzóleum Andrássyovcov- V. Hradecsná 2.A



Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí

Úvod

Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí je unikátna secessná pamiatka, postavená v rokoch 1903-1940. Na rozdiel od väčšiny ostatných secesných pamiatok na území Slovenska je výsledkom práce predstaviteľov mníchovského Jugendstilu a nie viedensko–budapeštianskeho prúdu secesie. Boli na ňom použité do secesného tvaroslovia prestavené prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia. Inšpiráciou tvorcov bola hrobka ostrogótskeho kráľa Theodoricha v talianskej Ravenne, ktorá svojím vzhľadom a atmosférou priťahovala v 19. storočí romantikov z celej Európy. Je integrálnou súčasťou hradu Krásna Hôrka.



Poloha

Budova mauzólea je umiestnená v strede dláždeného nádvoria, ktoré je obklopené 3,5 metra vysokým múrom ukončeným naproti vstupu z oboch strán masívnymi piliermi. Pred schodiskom je v kruhu na dlažbe nápis Pax (Pokoj). Pri vstupe do objektu po stranách stoja dve sochy anjelov v nadživotnej veľkosti, so založenými krídlami a s plamennými mečmi v rukách, symbolizujúce bdelosť strážcov. Budova mauzólea i obklopujúci kamenný múr sú z bieleho pieskovca zo Sóskútu pri Budapešti.

Pôdorys

Pôdorys mauzólea je nepravidelný osemuholník. Medzi dvoma zadnými piliermi je polkruhová apsida, v ktorej je umiestnený oltár . Kupola má dvanásť okien, leží na ôsmich stĺpoch. Pripomína antickú architektúru. Piliere okrem statickej funkcie tvoria základnú myšlienku vonkajšej i vnútornej architektúry. Z vonkajšej strany sú zdobené lotosovými listami a vavrínovými vencami. Nad kupolou je laterna s ôsmimi oknami a s veľkým pieskovcovým krížom na vrchole. Vnútro osvetľujú malé okná.

Výzdoba exteriéru

Vonkajšie múry mauzólea sú skromné a jednoduché. Nad portálom je reliéfny erb Andrássyovcov. Erb je z dvoch strán doplnený orlami a anjelmi držiac v rukách vyhasnuté fakle ako symbol vyhasnutého života. Anjel s vencom na pravej strane symbolizuje slávu a s palmovým listom na ľavej strane smútok. Nad erbom je životné heslo Dionýza a Františky „Non videri sed esse“ (Nie zdať sa, ale byť). Užšie múry medzi piliermi nesú pás a pod ním sú latinské citáty. Výzdoba má symbolický charakter. Lesk zlata a pestré rôznofarebné mramorové dekorácie vyjadrujú lásku manžela k milovanej žene.

Dispozícia a popis interiéru

Hlavné body vo vnútri sú dva veľké sarkofágy z bieleho carrarského mramoru. V pravom sú uložené telesné pozostatky Františky a v ľavom Dionýza Andrássyho. Čelá sarkofágov zdobia reliéfy rodinného erbu. Na bočnej strane pravého sarkofágu je reliéfny portrét Františky a okolo neho reliéfy s námetmi z jej života. Na bočnej strane ľavého sarkofágu je reliéfny portrét Dionýza a okolo rastlinné ornamenty a psi ako symbol vernosti.
V apside mauzólea je oltár. Na oltári je soška Františkynej ochrankyne serafínskej svätej Františky. Je zdobená s drobnými mramorovými mozaikovými kamienkami. Nad oltárom visí strieborná holubica - symbol Svätého Ducha. Nad oltárnym štítom je osadený kríž. Pod ním je obraz svätej Trojice. Medzioblúkový priestor nad oltárom zdobí zavesená tŕňová koruna. Oltárna menza je z talianskeho bielo-čierneho mramoru.
Kupolu mauzólea podopiera osem stĺpov. Hlavice stĺpov sú zdobené rôznymi ornamentami. Spodná časť stĺpov je pokrytá mramorom rozličných farieb – tmavočervený z Tuniska, ružový z Maďarska, čierny zo Švajčiarska a svetlozelený ónyx z Mexika. V páse pod kupolou sú latinské citáty oddelené od seba symbolmi štyroch evanjelistov. Zaujímavo je riešená vnútorná plocha kupoly. Tvoria ju sklenené mozaikové kocky. Výzdoba pripomína talianske sakrálne stavby.
Medzi oknami na sklenených mozaikách zlatistej farby sú postavy dvanástich anjelov so symbolmi kresťanstva. Klenby nad oknami kryjú pestré pásy s mozaikou, ktoré tvoria štylizované ornamenty. Spodná soklová časť múrov a dlažba mauzólea ja zdobená rôznymi druhmi mramoru, dovezeným z celej Európy.













Vypracovala: Viktória Hradecsná 2.A